<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom">
  <channel>
    <title><![CDATA[पाच ककार]]></title>
    <link>https://marathi.webdunia.com/five-kakar-marathi</link>
    <description><![CDATA[शिख धर्मातील सण, उत्‍सव, धर्माच्‍या चाली-रिती, संस्‍कार, गुरू, धर्मातील पाच ककार याबद्दल जाणून घ्‍या...]]></description>
    <copyright>Copyright webdunia.com</copyright>
    <lastBuildDate>Wed, 10 Jun 2026 00:36:37 +0530</lastBuildDate>
    <language>en-us</language>
    <image>
      <title>पाच ककार</title>
      <url>https://marathi.webdunia.com/five-kakar-marathi</url>
      <link>https://marathi.webdunia.com/five-kakar-marathi</link>
    </image>
    <atom:link href="https://marathi.webdunia.com/rss/five-kakar-marathi-1040203.rss" rel="self" type="application/rss+xml"/>
    <item>
      <title><![CDATA[खालसा पंथ व त्याचे ककार]]></title>
      <link>https://marathi.webdunia.com/article/five-kakar-marathi/sikh-107042400016_1.html</link>
      <guid>https://marathi.webdunia.com/article/five-kakar-marathi/sikh-107042400016_1.html</guid>
      <media:thumbnail url="https://nonprod-media.webdunia.com/public_html/_media/mr/img/article/2014-11/05/thumb/1_1/1415190048-7433.jpg"/>
      <image>https://nonprod-media.webdunia.com/public_html/_media/mr/img/article/2014-11/05/thumb/1_1/1415190048-7433.jpg</image>
      <description><![CDATA[शीखांचे दहावे गुरू, गुरू गोबिंद सिंग यांनी पांच ककारांची निर्मिती खालसा पंथाचे स्थापनेवेळी (1699) साली केली. या ककारांची निर्मिती करण्यामागे वेगवेगळी]]></description>
      <content:encoded><![CDATA[<p style="float: left;width:100%;text-align:center;">
	<span style="font-size:16px;"><img align="center" alt="khalsa" class="imgCont" height="438" src="http://media.webdunia.com/_media/mr/img/article/2014-11/05/full/1415190048-7433.jpg" style="border: 1px solid #DDD; margin-right: 0px; float: none; z-index: 0;" title="" width="525" /></span></p>
<span style="font-size:16px;"><font style="font-size:11pt; color:#000000">शीखांचे दहावे गुरू गोविंदसिंग यांनी १६९९ मध्ये खालसा पंथाची स्थापना केली. या पंथाचे स्वरूप लढाऊ होते. कारण त्यावेळचे राजकीय वातावरण. त्यावेळी समाजबांधवांना शिस्तीच्या एका धाग्यात बांधण्यासाठी पाच ककारांची निर्मिती त्यांनी केली. ककार मानणार्‍यास खालसा पंथाचे मानले जाते.</font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#0000FF">ककार व त्यांची वैशिष्ट्ये- </font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#000000">केस (हे केस कधीच कापायचे नाहीत.)</font><br />
<font style="font-size:11pt; color:#000000">कडे (स्टीलचे)</font><br />
<font style="font-size:11pt; color:#000000">कंगवा (लाकडापासून बनलेला)</font><br />
<font style="font-size:11pt; color:#000000">कच्छा </font><br />
<font style="font-size:11pt; color:#000000">कृपाण (एक प्रकारचा चाकू) </font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#0000FF">केस- </font><font style=" color:#000000;">केस कधीच कापायचे नाही. कारण केस हे पावित्र्याचे व शक्तीचे प्रतीक आहेत. केस हे देवाने दिलेली देणगी आहे. वाढलेल्या केसामुळे हा खालसा पंथाचा सदस्य आहे हे पटकन कळून येते. शीख माणसाने फक्त गुरूपुढेच डोके टेकवायचे, इतरांपुढे नाही. हे एक महत्वाचे कारण आहे. शीख महिलांनी अंगावरचे कोणतेच केस कापायचे नाही, असा दंडक आहे. </font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#0000FF">कडे- </font><font style=" color:#000000;">कडे दागिना म्हणून वापरत नसल्यामुळे ते सोन्याचांदीऐवजी स्टीलचे असावे. या कड्यामुळे गुरूशी एकनिष्ठ राहता येते. कोणतेही धर्मविरोधी काम करणार नाही याची सतत आठवण राहण्याचे काम कडे करते. देवाला सुरूवात नाही व शेवटही नाही याचे कडे हे प्रतीक आहे. </font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#0000FF">कंगवा- </font><font style=" color:#000000;">वाढलेले केसांची नीट निगा राखता यावी म्हणून जवळ कंगवा असावा. देवाने दिलेल्या शरीराची आपण व्यवस्थित काळजी घेत आहोत याचे कंगवा हे प्रतीक आंहे. </font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#0000FF">कच्छा- </font><font style=" color:#000000;">कच्छा म्हणजे एक प्रकारची सूती विजार. ही विजार मात्र गुडग्यापेक्षा खाली नसावी. युध्दाच्या काळात घोडदौडीच्या वेळी हिचा उपयोग होत असे. </font><br />
<br />
<font style="font-size:11pt; color:#0000FF">कृपाण- </font><font style=" color:#000000;">अन्यायाचा प्रतिकार करण्याचे व दुर्बलांचे रक्षण करण्यासाठी कृपाणचा उपयोग करणे अपेक्षित आहे. </font></span>]]></content:encoded>
      <pubDate>Sat, 12 Nov 2016 00:13:00 +0530</pubDate>
      <updatedDate>Fri, 11 Nov 2016 17:27:09 +0530</updatedDate>
      <category><![CDATA[Five Kakar]]></category>
      <authorname>वेबदुनिया</authorname>
    </item>
  </channel>
</rss>
